Prínos pestovania olejnín pre krajinu

04/03/2020

Olejniny sú pre krajinu prínosné vo viacerných oblastiach. Hlavnými sú ekonomická a poľnohospodárska.

 

K olejninám zaraďujeme druhy, ktoré sú schopné vo svojich semenách a plodoch zhromažďovať tuky a oleje, ktorých obsah predstavuje rentabilné spracovanie.

K najvýznamnejším olejninám vo svete patria: Kopra, Babassu, Sezam, palma olejná, podzemnica, repka, slnečnica, oliva, bavlník, sója (strukovina), ľan olejný, ricín a ďalšie. V Európe, ale aj na Slovensku sú najviac zastúpené: repka a slnečnica. Olejniny (popri obilninách) patria k základným strategickým plodinám v rastlinnej výrobe SR. Je to predovšetkým pre ich nezastupiteľnosť vo výžive ľudí, význam výliskov v kŕmnych dávkach, ale aj pre narastajúci podiel olejov pri výrobe bionafty.  Nemenej významné sú aj zo  zdravotného a dietetického hľadiska. Olejniny majú široké uplatnenie vo viacerých priemysloch.

 

Potravinárstvo

- výroba stolových olejov, stužených tukov a margarínov a pod.

- ako zložka nátierok, šalátových dresingov, koláčov, pečiva, sušienok a pod.

 

Technické účely

Tuky a oleje sa okrem jedlých účelov používajú aj na technické účely. Olejniny sa uplatňujú pri výrobe pracích a kozmetických výrobkov, glycerínu, sviečok, linolea, umelých hmôt, lakov, hydraulických olejov, farieb, fermeží, bionafty a pod., taktiež nachádzajú uplatnenie v kožiarskom a gumárenskom priemysle.

 

Ekonomika

Rastlinné oleje sú cenné tiež z ekonomického hľadiska pre svoju úžitkovú hodnotu a relatívne ľahkú výrobu. Pri pestovaní olejnín sa na jednotku pôdy získa produkt s vysokou hodnotou a okrem oleja možno z odtučnených semien získať kvalitné krmivo a slamu, produkty, ktoré sa vracajú späť do poľnohospodárskej výroby.

 

Poľnohospodárstvo

Preto význam pestovania olejnín pre poľnohospodárstvo spočíva vo využití odpadov pri spracovaní olejnatých semien, nakoľko 35 – 75 % hmotnosti semien sa po lisovaní, či extrakcii vráti do poľnohospodárskych podnikov ako hodnotné bielkovinové krmivo pre hospodárske zvieratá s obsahom 40 – 50 % bielkovín. Niektoré z olejnín sú známe tiež tým, že produkujú nektár, ktorý včely spracovávajú na vysoko kvalitný med a zároveň tým napomáhajú dokonalému opeleniu kvetov a v konečnom dôsledku zvýšeniu úrod (napr. repka, slnečnica a iné).

 

Pestovanie repky a jej využitie

Kapusta repková pravá (Brasssica napus L. conv. napus) je známejšia pod názvom repka olejná. Patrí do botanickej čeľade Brassicaceae. Repka je tradičnou plodinou na našich poliach a má významné postavenie v celosvetovej výrobe olejnín. Pestuje sa ako kultúrna plodina už tisíce rokov najmä za účelom produkcie kvalitného potravinárskeho oleja. Jej hospodársky význam je rozsiahly. Najmä však spočíva v jej zaradení do mnohých osevných postupov, kde pôsobí ako zlepšujúca plodina. Veľkou výhodou repkového oleja vo vyššie uvedených odvetviach je neutrálna farba a chuť.

Najväčšie plochy pestovania sa nachádzajú v Indii, Číne a Kanade. V Európskej únii sa bohato využíva pri výrobe bionafty, pričom v roku 2010 sa jej z repkového oleja vyprodukovalo takmer deväť miliónov ton. V posledných desaťročiach sa plocha pestovania výrazne zvýšila. V celkovej produkcii olejnatých semien sa repka zaradila za sóju v roku 2012 s produkciou 62 miliónov ton.

Pozitíva pestovania repky olejnej:

  • Zariadenie do osevných postupov ako zlepšujúca plodina.
  • Zabránenie erózii pôdy.
  • Široké využite, nie len v potravinárstve (technické účely, krmovinárstvo,...).
  • Profitabilná plodina (z hľadiska výnosu).
  • Zastúpenie mastných kyselín.
  • Využitie v kuchyni.
  • Návratnosť živín.

 

Zoznam použitej literatúry:

CVTI SR, 2020. Centrum vedecko-technických informácií SR, Zázraky zo slovenských záhrad, polí a lúk – repka olejná, Autor: RNDr. Andrea Lančaričová, PhD., Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum /NPPC/, Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany. [Citované 09.02.2020] Dostupné na: https://vedanadosah.cvtisr.sk/zazraky-zo-slovenskych-zahrad-poli-a-luk-repka-olejna

POKORNÝ, J. et al. 1986. Technologie tuků. Praha: SNTL, 1986. 452 s. Kapitola 3, Suroviny pre výrobu tuků a olejů, str. 66-87, Kapitola 4, Manipulace s tukovými surovinami, str. 88-99.

POSPIŠIL, R., CANDRÁKOVÁ, E., ŽEMBERY, J.,ERNST, D. 2005. Integrovaná rastlinná výroba. Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2005.

Modul: Aktuality