Prečo sa tešiť na nasledujúce teplé mesiace? Predovšetkým kvôli letnému ovociu!

12/06/2020

Po netradičnej jari, ktorú si určite budeme ešte dlho pamätať, prichádzajú najteplejšie mesiace v roku. Na leto by sme sa nemali tešiť iba kvôli prázdninám a slniečku, ale aj kvôli čerstvému ovociu. Vyberať si môžeme z množstva druhov. Či už ide o jahody, čerešne, višne, marhule, maliny, ríbezle alebo egreše.

Ovocie sa zvyčajne nerozdeľuje botanicky, ale hospodársky alebo podľa oblasti, kde rastie. Na ovocie mierneho pásma, tropické a subtropické. Možno ho deliť tiež podľa využitia na stolové, hospodárske a muštové alebo podľa doby zretia a konzumnej zrelosti na letné, jesenné a zimné.

Slováci sú dobrými pestovateľmi od nepamäti. Prvé podložené zmienky o ovocinárstve pochádzajú už z raného stredoveku. Neskôr vzinkajú ovocné školy a následne ovocinárstvo dostáva organizovanú podobu  prostredníctvom spolkov. Ďalej vzniká špecializované odvetvie botaniky, ktoré sa nazýva pomológia. Táto veda sa zaoberá podrobným popisom a štúdiom odrôd ovocia. K najväčšiemu rozvoju prišlo  v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Poslednú zmenu ovocinárstvo zaznamenalo so vstupom do EÚ, vďaka čomu sa obmedzilo používanie chemických látok. [1]

K roku 2019 bola podľa ÚKSUP (Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky), celková rozloha rodiacich ovocných sadov 4,7 tisíc ha. “Ročne sa na našom území vypestuje v sadoch profesionálnych ovocinárov viac ako 40 000 ton ovocia, z čoho viac ako 80% tvoria jablká. Pravidlom by malo byť, že sa ovocie konzumuje v dobe, kedy dozrieva. Jablká a hrušky možno dobre uskladniť a môžu sa konzumovať po zvyšok roka, kedy nedozrieva žiadne ovocie. Letné ovocie je najlepšie čerstvé a dozreté na poli alebo v sade. Spotreba ovocia sa pohybuje okolo 80 kilogramov na obyvateľa za jeden rok,” vysvetľuje predseda Ovocinárskej únie Ing. Marián Varga.

Medzi najbežnejšie pestované druhy letného ovocia patria jahody, čerešne, višne, marhule a egreš. Málokto stále vie, že jahody obsahujú rovnaké množstvo vitamínu C ako citrusy. Ďalej sú zdrojom vitamínov E a skupiny B. Pomáhajú tiež pri nadúvaní alebo v boji s vysokým tlakom. Keď jahody dozrievajú, tvorí sa v nich červené farbivo bohaté na karotén chrániaci plody pred baktériami. Čerešne a višne sa zase hodia do každej diéty. Obsahujú až 80% vody a vďaka tomu sú ideálnou voľbou pri znižovaní hmotnosti. Medzi jeden z nejlepších druhov ovocia radíme marhule. Posilňujú imunitný systém a vďaka beta-karoténu prispievajú k zdravému opáleniu pokožky. Egreš slúži na prečistenie čriev, podporu trávenia a dôležitý je vysoký obsah kremíku, ktorý zajisťuje pevnosť tkanív[2]. V súčasnosti je väčšina plôch sadov obhospodarovaná v režime integrovanej produkcie ovocia.

Integrovaná produkcia je ekonomická produkcia ovocia vysokej kvality pri uplatnení ekologicky prijateľných metód pestovania a minimalizácii nežiaducich vedľajších účinkov agrochemikálií pri ich používaní. [3]

Dovoz čerstvého ovocia má od roku 2017 klesajúcu tendenciu. Na Slovensko sa dovážajú predovšetkým plodiny, ktoré vyžadujú vysoké teploty a v našich prírodných podmienkach by ich bolo možné len veľmi ťažko vypestovať. Ide napríklad o banány a citrusy. Ale musíme si uvedomiť, že dovoz exotického ovocia je takmer zbytočný. V letných mesiacoch sú vhodnou alternatívou k citrusom hlavne jahody, vďaka už zmienenému vysokému množstvu vitamínu C.

Napriek tomu, že dovážané ovocie vyzerá svojou veľkosťou a tvarom veľmi lákavo, tak s výživovými hodnotami je na tom o niečo horšie ako plody, ktoré sa konzumujú priamo na mieste alebo blízko miesta, kde dozreli. Aj bežný spotrebiteľ v chuti spozná rozdiel. Už podľa vzhľadu možno rospoznať jahody, ktoré dozreli na poli. Majú čerenú farbu a ani pri stopke nenájdeme žiadne biele, nedozreté miesto.  

Každý dovezený produkt predstavuje stovky kilomentrov prepravy a samozrejme cesta akýmkoľvek dopravným prostriedkom zanecháva uhlíkovú stopu.[4] „Pokiaľ chceme svojmu telu dopriať poriadnu dávku vitamínov a vybrať si kvalitné ovocie, tak musíme byť pri výbere obozretní. Pri predaji môže prísť k zámernému klamaniu zákazníka. Pôvod ovocia a ponúkanú odrodu by sme si mali overiť, predovšetkým pokiaľ ide o pouličný predaj. Pokiaľ máte možnosť, tak ideálny je odber od miestnych farmárov a ovocinárov, pri ktorých budeme mať istotu, že ovocie dozrelo na poli a nie v kamióne,“ uzatvára tajomník Agrárnej komory ČR Jan Doležal.

[1]                      HLUŠEK, Jaroslav. Ovocné kultury, Profi Prees, Praha, 2018, ISBN 978-80-86726-86-1, 240 stran.

[2] https://www.vsuo.cz/images/FILES/VzdelavaciModuly/Zakladky/A25_Konzumace_a_zpracovn_ovocedocx.pdf

[3]                      www.mpsr.sk, Integrovaná produkcia

4                      www.vsuo.cz, Dovoz ovoce

 

               

 

Modul: Aktuality